pondelok 2. marca 2015

Keď sa nedarí


Zrazené hrudkovité cesto, spálený koláč, „záprdok“ vo vajíčku, prasknutá forma a vytečené cesto... poznáte to, každému sa stane. Keď sa nedarí, tak sa nedarí. Preklínate všetkých svätých, preklínate svojho hlučného suseda, preklínate susedovho psa ktorý Vám stále kadí na trávnik, preklínate a preklínate... a aj tak Vám to nepomôže keď sa proste nedarí. Pokazené cesto vylejete do záchoda, spálený koláč hodíte do koša (no aspoň ho tam hoďte s patričným teatrálnym gestom, nech sa Vám trochu uľaví).

Nič to. Treba začať od znova, od úplného začiatku. Nenechať sa odradiť. A hlavne s úsmevom J Lebo potom každá dobrota chutí lepšie!

Nedávno sme mali veľkú rodinnú oslavu.  Moja sestrička oslávila 7 rokov. Už je z nej malá-veľká školáčka. Na oslavu prišli všetky tety a ujovia, sesternice a bratranci, babka a dedko, ostatný súrodenci. Všetci chceli zablahoželať Barborke – najmladšiemu členovi našej veľkej rodiny. A ja ako správna veľká sestra som jej sľúbila upiecť narodeninovú tortu. Čokoládovú a princezničkovskú.
Vytipovala som si jeden recept od známej slovenskej „cukrárky,“ ktorej fandím. Jej recept na čokoládovú tortu sa mi zapáčil na prvý pohľad. Krém, náplň a výsledný „look“ som mala už premyslený. A tak som nakúpila všetky potrebné suroviny, vyhradila som si na pečenie celé odpoludnie, deň pred oslavou, postupovala som presne podľa inštrukcií v recepte...  ALE!

Zhorel mi korpus.

Podľa receptu sa mal korpus piecť 40-50 minút na 180 stupňov. Po 30 minútach čmuchám po byte – niečo sa páli (že čo asi?!). Utekám do kuchyne, vytiahnem korpus z rúry, otvorím okno a vypustím smrad von. Potom príde tá preklínacia časť.

Ale hovorím si, že nehodím ešte flintu do žita. Skúsim odrezať spálený vrch a okraje, natriem sladkým krémom a bude to dobré. Takže čakám kým korpus trochu vychladne, vyberiem ho z formy a začnem orezávať spálené okraje. Orezávam, orezávam ... až kým mi z korpusu neostane nič. Spálený skrz na skrz L

Šmarím všetko do koša, umyjem riad, a posťažujem sa mame do telefónu, že recept je na nič! No nemôžem predsa nechať malé dieťa sklamané, oslavovať bez torty. Aj keď priznajme si – takéto pečenie nie je zrovna lacná záležitosť. Aj tie suroviny niečo stoja.  Lenže cez víkend na večer obchody u nás už zatvorené... musím si vystačiť s tým, čo mím doma.

A tak som začala odznova. S úsmevom! Zrazu aj to zubaté slnko vykuklo z pod oblakov, v rádiu pustili môj obľúbený song, a už som ten úsmev ani nemusela siliť. Takto vznikol môj recept na Narodeninovú tortu (nutellovo-orechová s mascarpone-šľahačkovým krémom a banánom)

Po 15 minútach pečenia som samozrejme korpus hypnotizovala očami, nalepená na dvierkach od rúry. 
A oplatilo sa začať odznova! :)))


prikladam este zopar vtipnych ukazok z internetu, lebo sranda musi byt:





















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára